Nerovnováha medzi kyselinami a zásadami, môže byť spôsobená jedlom, alebo myslením.
Jedlo si môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na konzumné, bežne rafinované a prirodzené potraviny. Aby sme niečo mohli nazvať jedlom, tak to musí obsahovať živiny, to čo nás nakoniec živí. Z tohto uhla pohľadu, rafinované jedlo v konečnom procese výroby už žiadne živiny neobsahuje, takže tomu nemôžeme hovoriť jedlo. Nenechajte sa obalamutiť, že to obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy. Bez množstva sprievodných látok, glukanoidov, flavonoidov, minerálov, vitamínov a množstva iných látok, ktoré prirodzená strava obsahuje a to nie sú ešte všetky ani vyskúmané, nemôžeme to považovať za jedlo. Musíme byť nároční. Hmota, ktorá síce môže chutiť a väčšinou je tomu tak, však obsahuje plno zvýrazňovačov chutí, ale živiny neobsahuje žiadne. Ničím nás neobohatí. Čo si vložíte do úst, telo musí tráviť. Trávenie prebieha za pomoci živín. Komerčné jedlo, však skoro žiadne živiny neobsahuje. Telo je potom nútené si to zobrať z vlastných zdrojov, z kostí, svalov, tkanív, z kože na periférii a následne z vnútorných orgánov a tkanív. Telo sa zásobuje z vnútra. Nikdy to inak nebolo ani nebude. Ani kožu nedokážeme zásobiť živinami z vonku. Aj keď si na ňu dáme čokoľvek, musí sa to dostať najskôr do krvi a až odtiaľ do kože. Telo musí najprv otestovať čo to je, kým otvorí bunky, aby to prijali.