Pomáhajme telu keď k nám hovorí

Telo sa s nami snaží komunikovať. Bohužiaľ nejde o dialóg, ale o monológ a keďže nás nikto neučil s ním komunikovať ťažko rozoznáme jeho signály. Aj keď s nami komunikuje cez rôzne signály od bolesti, kŕčov až po napríklad šklbnutie viečkom, my si myslíme, že sa nič nedeje. Je až smutné, že to čo nám je najbližšie, nám je vlastne cudzie a nerozumieme tomu. Telo je náš nástroj, ale aj najbližší priateľ, ktorý stojí za to, aby sme mu rozumeli a plne ho podporovali. Nikdy nebude hovoriť našim jazykom. Choroby nebývajú jednoduché a ťažko sa ich človek zbavuje. Signály tela nás varujú dlho dopredu ako sú to schopné zachytiť medicínske prístroje a je na nás porozumieť  im a urobiť všetko čo môžeme. Nevedomosť je jedna z najhorších vecí. Vedieť  to je možnosť ako to zmeniť, niečo pre seba urobiť a prijať väčšiu zodpovednosť . Stačí vedieť o krátkodobých a dlhodobých signáloch, čo znamená, keď prestane bolesť sama, o obmedzeniach, ktoré si nevšimnete a  o návode  ako zvrátiť deštrukciu organizmu .Však nakoniec ide o nás vlastný život.

Signály tela môžeme rozdeliť do niekoľko skupín.

Krátkodobé signály – krátkodobými signálmi sa nám telo snaží  naznačiť, že má málo živín. Patrí sem napríklad povrchová bolesť, šklbnutie viečka, kŕče, pichnutie, ale aj tiky oka. Môže to trvať pár sekúnd a môžete mať ďalšie týždne kľud. To však neznamená, že problém tu už nie je, naopak, problém tu je. Je to nedostatok živín a tiahne sa roky. Je to pomoc pre nás, kde telo nám dáva najavo, že sa niečo deje a my keď vieme máme možnosť to zmeniť.

Zvyšok prémiového článku je prístupný registrovaným uživateľom s aktívnym predplatným.