CHUŤ
Pracujeme na svojej chuti cez jedálniček. Chuť sa rozvíja dvojakým spôsobom. Nevedome, alebo vedome. Nevedome rozvíja chuť kadekto. Nechá sa ovplyvniť rôznymi chemickými chuťami a potravinami, ktoré ich obsahujú. Vôbec nepremýšľa čo konzumuje. Chute sa veľmi úzko vyhrocujú, pretože dnes väčšine ľudí polievka bez bujónu nechutí. Niečo im v tom chýba. Polievka s bujónom je príliš obmedzená a špecifická. Tu sa tvoria odborníci len s jedným zameraním. Prezentujú sa ako niekto, ktorý vie viac ako ostatní. Je to vlastne primitív, ktorý o ostatnom nevie nič. Odbornosť sa tvorí v chuťových pohárikoch. Pri polievkach s bujónom je úzke zameranie jedným smerom, na glutamát. Z človeka sa takto stáva v rámci chutí totálny primitív, ktorý nedokáže rozlíšiť kvalitnú chuť od nekvalitnej. Dokáže rozlíšiť len silnú chuť, od slabej chuti. Silná a slabá chuť nie je dôležitá. Dôležitá je kvalita. Presne, tak isto je to aj v živote. Nie je dôležité či žijete dlho alebo krátko, ale ako kvalitne dokážete život prežiť. To je dôležité. My sa zameriavame na chuť a snažíme sa, aby naše chuťové poháriky ochutnali to najčistejšie, najprirodzenejšie a celú škálu prírodných vecí, ktorá každá jedna chutí úplne inak. Ak si urobíte doma polievku so zeleninou, tak okrem všeobecnej chuti zo soli, poprípade sójovej omáčky, keď zahryznete do mrkvy, cítite mrkvu, zahryznete do petržlenu a cítite petržlen. Keď si urobíte bujónovú polievku cítite, že do niečoho hryziete, ale chuť je stále rovnaká, pokiaľ nie je ešte nejako chemicky zvýraznená.