Vnútorná a vonkajšia realita
Naša myseľ je veľmi silne zastretá. Ako by sme sa pohybovali v hmle. Ťažko sa nám tá hmla prehliada, aby sme videli realitu takú aká je.
Aby sme žili skutočnosťou. My si v tej hmle, ktorá obostiera našu myseľ môžeme predstaviť realitu. Čas od času sa nám niečo v nej objaví, ale nikdy nie všetko a tak si zvyšok domýšľa ako to vlastne je. Z toho, čo si prečítame si zapamätáme nejakých 20 percent a aby sme to nemali jednoduché, tak z toho 10 percent prispôsobíme svojmu názoru a tých ostatných 10 percent čo vidíme, čo ostalo, to postupne zabúdame. Nakoniec nám teda, opäť vyjde tá naša predstava, naša ilúzia. Preto sa nesmierne ťažko meníme z tej starej podoby človeka, ktorá nám nevyhovuje v niečo lepšie, čo by sme chceli. Pokúsime sa naučiť ako to je s tou realitou, aby to nebolo len o predstavách, aby sme tam mali nejaký bod, o ktorý by sme sa mohli oprieť a postupne sa k tej realite prepracovať. Pochopiteľne život s tým nemá problém. Realita je taká aká je.
Problém je v našej mysli. Tu je potreba si povedať, že naša myseľ nie je poškodená, alebo špatná. Je len špatne vyladená, ako keď si kúpite televízor a zapojíte ho do zástrčky a zapnete. Hneď naskočí, ale obraz nevidíte. Musíte naladiť kanály. Keby vám to nedošlo, vrátite televízor ako poškodený, žiadny signál, žiadne programy. Tak isto je to s mysľou. Ona je perfektná vo svojej podstate, len sme si ju špatne naladili a podaktorí naladiť zabudli. O to, to máme jednoduchšie.
Myseľ nemusíme prerábať, stačí ju správne naladiť. A pretože sme si povedali, že problém nie je v realite, pretože je taká aká je, tak musíme pochopiteľne začať u seba.
