Skrýva sa v nich múdrosť. Používali sa v praktickom živote. Ide o to, že máš posledných sedem dní....
Praslovania mali štyrikrát do roka sedemdňové sviatky, kde sa deň za dňom snažili zo seba urobiť lepšieho človeka, deň za dňom. Nebrali to ako zamyslenie, ale ako praktický návod do vlastného života. Nech je to aj vám inšpiráciou.
Sedem dní je nesmierne dlhá doba, obzvlášť pokiaľ tých sedem dní meníme svoje životy. Nesmierne dlhá doba na udržanie pozornosti. Aby sme to nové, čo si do života prinesieme, udržali. Sedem dní je dostatočne dlhá doba na to, aby si človek na niečo zvykol. Na zmenu. Nezvyknete si tak, že to bude na celý život, ale zvyknete si tak, že vám to bude chýbať, keď sa to vráti do starých koľají. Sedem dní je dostatočná doba na to, aby sa to zapísalo do nášho podvedomia a občas si na to spomenuli. Možno podvedome zmeníme niečo v tom našom živote. Vždy je lepšie niečo nové sa naučiť alebo niečo staronové oprášiť ,ako žiť bez zmeny. Každý deň je iný, je neopakovateľný a hodnotný, keď mu venujeme troška svojej pozornosti. Takže ideme na to. Zahráme sa na to, že máme posledných sedem dní života. Deň je zložený z dvoch častí. Z rána a večera. Čo budeme robiť prvý deň ráno, keď sa prebudíme?