Jednoduché myslenie, alebo ako sa pozerať na život
„Je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“ Všetci sme sa už stretli s týmto výrokom, ale je to vlastne len polovica pravdy. Všetci sme povolaní do života, a vyvolený je len ten, kto si to uvedomí. To je plné znenie. Neoddeľuje to jedných od druhých. Naopak, znova nás to spája a sme si rovní. S pozeraním sa na život to pomerne úzko súvisí. My sa učíme vidieť príliš povrchne. Nikto nás neučil vidieť do hĺbky, alebo inak. Vo svojej podstate ide o rozvoj emočnej inteligencie, alebo o vnútorné stotožňovanie sa s niečím, alebo s niekým. Čím väčšiu má človek emočnú inteligenciu, tým viac má otvorené srdce. Musíme sa naučiť vidieť aj to skryté, nielen to, čo je viditeľné. Nielen jednu, ale aj druhú stranu. Svetlo je vidieť na základe tmy. Tma tam je, len naše oko ju nedokáže zachytiť a pre nás čo nevidíme, neexistuje. Naučiť sa vidieť aj to, čo pre náš rozum neexistuje, to, čo je skryté nášmu zraku. Ale k tomu potrebujeme srdce. Rozum vám vyhodnotí, že to, čo vidím, existuje a to, čo nevidím, neexistuje. A všetko ostatné je otázka viery.
Skutočná viera je možná len na základe poznania.
