Š A N C A
Koľko myslíte, že máte v živote šancí? Je ich veľa, alebo len jedna? To by nám hádam život neurobil. Určite je ich viac, ale koľko, to nemá nikto ani tušenie. Možno pre každého je iný počet. Každý podľa svojich zásluh. Šance sa v živote vždy objavia. Len si ich treba všimnúť. Zastaviť sa a zacítiť šancu. Koľko šancí má človek nájsť dobrého priateľa, koľko šancí má na dobrú prácu a koľko šancí na zlepšenie svojho života a zdravia? Možno prebieha posledná šanca.
Možno je to ona. A ktorá je tá posledná? Tam kde rezignujeme na život? Tá, ktorá je nám niečím zobratá? Tá, ktorá nám uteká pomedzi prsty? Alebo príde ešte ďalšia? Lepšia, alebo iná? Ako si uvedomiť, že je to šanca? Človek je veľmi rozbehnutý v živote. Beží príliš rýchlo a keď sa ešte drží nejakej cesty, tak to čo je pozdĺž nej mu uniká. Drobnosti, detaily a šance.
Šanca totiž neprichádza so svetlom, s ohňostrojom, s výkrikom, s hudbou. Šanca je tá najmenšia kvetina pozdĺž cesty, tá zaprášená, o ktorej by sme nikdy nepovedali, že je tá najdôležitejšia. Veď je tam plno väčších. Lenže tie väčšie, poväčšine rýchlo odkvitnú a prestanú existovať. Nie sú to šance. Sú to pozlátka, také malé zlepšováky života, ktoré nás majú síce udržať na ceste, ale bez možnosti niekam dôjsť. Majú nám zaplátať prázdne miesto v živote, ďalším, ešte väčším farebnejším prázdnom. A šanca sa zatiaľ krčí niekde v prachu ciest ako malá kvetina, ktorú si nikto nevšíma. Ale napriek tomu tam je, rastie, nevädne a čaká na svoju chvíľu, až pôjdeme okolo a všimneme si ju.
Šanca. Moja životná šanca. Čo je potrebné urobiť, aby sme si všimli, aby sme to rozlíšili?
