O živote
Keď premýšľate o svojom živote, máte z neho dobré alebo špatné pocity. A nemyslím tým nejaké krátke obdobie života, ako keď napríklad, dobre jete alebo keď pracujete na sebe viac vedome. Toto je len jedna epizóda. Ale ja, mám na mysli celý život. Keby ste premýšľali o svojom živote, prídete k dvom záverom. 1. Ste spokojní a ste radi za to, čo ste prežili. A ak na sebe pracujete, tak to vylepšujete. 2. Zabudnete na všetko, tak nejak to vytesníte a sústredíte sa na to, že teraz na sebe pracujete. My máme nejakú prirodzenosť a v tej prirodzenosti sa snažíme vytesniť určité veci zo svojho života. Niekedy to je doslova celé obdobie. Niekto si pamätá detstvo, niekto nie. Niekto si pamätá detstvo od 3 rokov a niekto len od 10 rokov. A čo sa dialo predtým? Niekto prejde pubertou a povie si: ,, no, bolo to rýchle a už som inde“ a niekto naopak, si pubertu pamätá. Bolo to pre neho kľúčové obdobie. Všetky tie roky toho vzdoru alebo ujasnenia, kto vlastne som. Každý máme niekde tú slabinku, ktorú sa snažíme nevnímať alebo obísť, alebo potlačiť sami v sebe. Máme tu aj výnimku - sebadeštrukciu, kde si môžeme pamätať zo života len to špatné. O to viacej, by sme na to najradšej zabudli
. Zmyslom je, aby sme ten život dokázali prijať so všetkým. Pokiaľ ten vzorec vytesnenia určitých etáp v živote niekde v hlave máme, alebo dokonca vzorec ,, prekrúcanie prežitého“, tak to sú vzorce, ktoré vám neustále robia v živote zmätok. Podľa toho, ako je myseľ zameraná, tak si vytvára spomienky na včera, na predvčerajší deň, na minulý rok a pod. A tým sa viac a viac dostávame mimo realitu a je úplne jedno či si odpoviete, že môj život bol lepší alebo horší. Tak či tak, niečo prekrútime, niečo prerobíme, niečo roztiahneme do prázdnych miest v našom živote a máme dojem, že to tak bolo stále.
Život je neustále duálny. Neustále sa dejú dobré aj špatné veci a to od chvíle, čo sme sa narodili. Nehľadiac na to, čo si pamätáme alebo nepamätáme, musíme použiť ten nástroj, ktorý nás drží v realite. A to je rozum. Rozum by nám mal povedať, že sa diali dobré aj špatné veci. Robil som dobro, ale aj zlo. A nielenže si to poviem, ale musím si premietnuť to, na čo som prišiel aj do súčasnosti. Myslíte, že sme lepšími ako sme boli predtým? Máme dojem, že sme predtým robili horšie veci ako robíme teraz? Nenechajte sa mýliť. V tom jadre zostávame rovnakí.
Stále je to pol na pol. Na polovicu dobré a na druhú polovicu zlé veci. Len
naša myseľ podľa toho, ako je nastavená má dojem, že robíme viac dobrých alebo viac zlých vecí. Ale, tým pádom stále žijeme mimo realitu. Je nesmierna úľava v živote si uvedomiť, že nemeníme podstatu žitia.
My len objavujeme, čo všetko vlastne sme. A než sa dostaneme k tomu základu, ktorý je absolútny, mimo dualitu, mimo dobro a zlo, musíme neustále počítať s tým, že aj napriek tej ceste čo máme za sebou a na čom pracujeme,
sme dobrí a špatní zároveň. Len, si možno viacej všímame toho dobrého a menej toho špatného.
